Poukázanie na chyby v trestnom súdnom rozhodovaní v prípade aplikácie kvalifikačného znaku v podobe spáchania skutku na chránenej osobe.

Priložené rozhodnutie v tejto veci považujeme za zaujímavé z pohľadu potvrdenia toho, že súdy niekedy nesprávne pristupujú k aplikovaniu kvalifikačných znakov v rámci skutkovej podstaty trestného činu, o ktorom rozhodujú.

Typickým príkladom je napríklad kvalifikačný znak v podobe spáchania trestného činu na chránenej osobe. V tomto ohľade je najmä pri majetkovej trestnej činnosti veľmi časté, že sa takéto protiprávne konanie deje na osobách vyššieho veku, ktoré sa v zmysle § 138 ods. 1 písm. e) Trestného zákona považujú za tzv. chránenú osobu, keď práve spáchanie skutku voči takejto osobe sa s ohľadom na vyššiu závažnosť považuje za tzv. kvalifikovanú skutkovú podstatu, kde hrozí vyšší trest. Takýto prípad obhajovala aj naša kancelária, kde klient bol obvinený pre trestný čin podvodu a prvostupňovým súdom (Okresný súd Dunajská Streda) bol aj odsúdený pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, keď práve odsek 3 bol aplikovaný z dôvodu spáchaniu skutku na chránenej osobe (osobe vyššieho veku).

V tomto prípade sme podali odvolanie z dôvodov, ktoré sú časté v rámci nesprávneho právneho posudzovania takýchto prípadov zo strany súdov, keď si súdy mnohokrát neuvedomujú, že takýto kvalifikačný moment môže byť páchateľovi skutku pripísaný len za splnenia ešte ďalších zákonom stanovených podmienok, aké sú pri chránenej osobe vyžadované, a to v tej podobe, že trestný čin bol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby, teda nestačí len poukázať na to, že obeťou trestného činu bola chránená osoba, ale je potrebné mať za preukázané, že spáchanie trestného činu bolo u páchateľa motivované práve tým, že sa jedná o chránenú osobu, najmä v záujme uľahčenia spáchania skutku. V tomto prípade v rámci aplikácie relevantných ustanovení zákona však sudca postupoval chybne, presne v zmysle toho, čo v takýchto prípadoch býva slabinou súdneho rozhodovania, keď sa v prvostupňovom rozsudku súd vôbec nezmienil o skutočnostiach, že skutok bol spáchaný práve v súvislosti s motiváciou páchateľa spáchať skutok voči osobe staršieho veku v záujme toho, aby mu táto skutočnosť pri spáchaní činu pomohla.

Vo výsledku sa táto vec skončila vydaním priloženého rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 5To 70/2020, ktorým odvolací súd rozhodol o našom odvolaní a stotožniac sa s našimi odvolacími námietkami v rámci danej problematiky zrušil prvostupňový rozsudok okresného súdu, ktorým bol klientovi uložený nepodmienečný šesť (6) a pol ročný trest odňatia slobody, a skutok prekvalifikoval len do prvého odseku (§ 221 ods. 1 Trestného zákona) a uložil obvinenému trest odňatia slobody v trvaní dvoch (2) rokov.

Máte právne otázky ?My máme odpovede

Kontaktujte nás