Priblížením tejto trestnej veci by sme chceli poukázať na zaujímavosť v rámci problematiky
drogovej kriminality, keď okresný súd (v tomto prípade Okresný súd Bánovce nad Bebravou)
vydal odsudzujúci rozsudok, v ktorom bol skutok v podobe drogového dealovania
vymedzený nasledovne: „v presne nezistenom čase v mesiaci september 2019, v bližšie
nezistenom osobnom motorovom vozidle čiernej farby dal obžalovaný doposiaľ presne
nezistené množstvo psychotropnej látky pervitínu (metamfetamínu), X.X., nar. X.X.,...“
Proti rozsudku okresného súdu sme podali odvolanie, pričom sme sa v rámci odvolacích
dôvodov sústredili aj na takéto zjavne nesprávne naformulovanie skutku, ktorý bol
prvostupňovým súdom kvalifikovaný ako trestný čin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 Trestného zákona, keď takto naformulovaný skutok sme nepovažovali za
dostatočný z hľadiska naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty predmetného trestného
činu, keďže je absolútne nedostatočné, aby sa psychotropná látka v skutku vymedzila len
v rámci „nezisteného množstva“ (problematika preukázania konkrétneho množstva
a samozrejme s tým súvisiacej účinnosti omamnej a psychotropnej látky je zásadnou otázkou
najmä ak sa drogová trestná činnosť dokazuje bez drogového záchytu, len na základe
výsluchov svedkov).
V naznačenom smere ide konkrétne o to, že na to, aby sa jednalo o nedovolané nakladanie s
psychotropnou látkou, musí v prvom rade ísť o psychotropnú látku v zmysle jej legislatívneho
vymedzenia. O nakladanie s takouto látkou nepôjde vtedy, pokiaľ z pohľadu množstva
ako aj účinnej látky, nie je daný dostatočný rozsah takejto látky, ktorý by relevantne
zdôvodňoval, že sa jedná o takúto nedovolenú psychotropnú látku. Potom z pohľadu
zásady in dubio pro reo je trestnoprávne neudržateľné, aby sa v skutkovej vete drogového
deliktu hovorilo o nakladaní s psychotropnou látkou v „doposiaľ nezistenom množstve“,
keďže takéto vymedzenie pripúšťa aj alternatívu, že toho množstva bolo tak málo, že sa ani
nemohlo jednať o psychotropnú látku s účinkami, ktoré sú jej vlastné, teda pre ktoré je
zaradená medzi nedovolené látky.
V daných súvislostiach si je v prvom rade potrebné uvedomiť, ako je legislatívne
psychotropná látka vymedzená. Z pohľadu prameňa práva sa jedná o zákon č. 139/1998 Z.z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších zmien
a doplnkov, ktorý zakotvuje v § 2 ods. 2 definíciu psychotropných látok nasledovne:
„Psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny
nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa
vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.“ pričom v § 3 ods.
1 tento zákon stanovuje, že „Omamné látky a psychotropné látky sa zaraďujú podľa ich
účinkov na zdravie do troch skupín uvedených v prílohe č. 1, z ktorých sa vyraďujú alebo
preraďujú do inej skupiny podľa rozhodnutia Medzinárodného úradu pre kontrolu omamných
látok pri Organizácii Spojených národov (ďalej len "medzinárodný úrad"), na základe právne
záväzných aktov Európskej únie alebo na základe odôvodneného podnetu Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky.“
Z uvedeného je teda zrejmé, že o takúto látku bude musieť ísť vždy vtedy, pokiaľ sa
bude jednať o látku ovplyvňujúcu stav ľudskej psychiky. V tejto súvislosti je relevantný
legálny pojem „jednorazová obvyklá dávka“, ktorý zákon v trestnoprávnej terminológii
používa práve na vyjadrenie znaku v podobe danosti ovplyvnenia stavu ľudskej psychiky
u takejto látky, pričom z logiky veci, pokiaľ sa bude jednať o látku, ktorú obžaloba
označuje ako pervitín, ale táto v danom prípade nebola v množstve zodpovedajúcom
(aspoň) takejto jednorazovej obvyklej dávke, nebude naplnená objektívna stránka
drogového deliktu, teda neoprávnené nakladanie so psychotropnou látkou.
V takýchto výkladových intenciách je nastavená aj súdna prax, podľa ktorej spojenie
hmotnostného kritéria (celková hmotnosť látky) a kritéria množstva účinnej látky je nutné
aplikovať aj na psychotropnú látku metamfetamín s tým, že vychádzať je potrebné primárne
z hmotnostného kritéria a skúmanie účinnej látky v nej má význam len pre zistenie, či
skutočne ide o psychotropnú látku v zmysle § 130 ods. 5 Tr. zák., pretože ak by zaistená látka
nedosahovala aspoň minimálne množstvo účinnej látky schopné ovplyvniť psychiku
človeka, nešlo by o návykovú látku a nebol by naplnený príslušný znak objektívnej stránky
skutkovej podstaty. Z uvedeného vyplýva aj to, že prechovávanie metamfetamínu nie je trestné
v prípadoch, ak neobsahuje zodpovedajúce množstvo účinnej látky, pretože nejde o návykovú
látku v zmysle § 130 ods. 5 TZ.(Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 4To/44/2016
zo dňa 05.05.2016; obdobne konštatované vo vzťahu k rastline rodu Cannabis v Uznesení
Krajského súdu Bratislava sp. zn.: 4To/11/2014 zo dňa 23.01.2014)
Niet sporu o tom, že rovnako, ako v prípade prechovávania omamnej a psychotropnej látky,
sa musí postupovať aj v prípade iného nakladania s takouto látkou, teda v našom prípade
dealovania, resp. umožnenia konzumácie druhej osobe, nakoľko tu je podstatou veci
skutočnosť, či sa vôbec pri nakladaní s určitou látkou (teda nie je v tomto smere rozhodné, či
ide o len prechovávanie alebo aj iné nakladanie s takouto látkou) jedná o psychotropnú látku,
pretože len v prípade existencie tejto skutkovej okolnosti môže dôjsť k naplneniu
obligatórneho znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty daného drogového trestného činu.
V kontexte uvedeného zhrňujúco uvádzame, že pokiaľ sa v skutkovej vete explicitne
hovorí o nezistenom množstve psychotropnej látky, tobôž za skutkových okolností, že sa
malo jednať len o prenechanie danej látky na jednorazové požitie druhej osobe, nemôže
byť pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo naplnený znak objektívnej stránky
drogového deliktu podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko nie je zrejmé a de
facto ani v skutkovej vete konštatované, že sa skutočne jednalo o psychotropnú látku,
teda o látku s ohľadom na jej množstvo schopnú ovplyvniť psychiku človeka.
S uvedenou našou argumentáciou sa odvolací súd (Krajský súd v Trenčíne), ktorý rozhodol
o našom odvolaní, stotožnil, a Uznesením sp. zn.: 2To/47/2021 zrušil napádaný rozsudok
súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Predmetný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne prikladáme v anonymizovanej forme po
úprave (s ponechaním výrokovej časti a relevantnej časti z odôvodnenia tohto rozhodnutia).