Generálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel nášmu návrhu na postup podľa ustanovenia § 363 a nasl. Trestného poriadku.

Mgr. Martin Lieskovský obhajoval klienta v rámci prípravného konania vedeného Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA), ktorý bol obvinený zo spáchania prečinu podplácania podľa ustanovenia § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Oslobodenie klienta prvostupňovým súdom odsúdeného na 10 rokov

JUDr. Pavol Gráčik prevzal obhajobu klienta v odvolacom konaní, ktorý bol prvostupňovým súdom (Okresný súd Topoľčany) odsúdený za obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona až na desať (10) rokov nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Najvyšší súd vyhovel nášmu dovolaniu v trestnej veci vydierania pre závažnú procesnú chybu

JUDr. Pavol Gráčik obhajoval klienta, ktorý bol obvinený zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 , ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, pričom jednou z podstatných námietok obhajoby bol fakt, že celé obvinenie bolo postavené v zásade len na jedinom priamom dôkaze.

Poukázanie na chyby v trestnom súdnom rozhodovaní v prípade aplikácie kvalifikačného znaku v podobe spáchania skutku na chránenej osobe.

Priložené rozhodnutie v tejto veci považujeme za zaujímavé z pohľadu potvrdenia toho, že súdy niekedy nesprávne pristupujú k aplikovaniu kvalifikačných znakov v rámci skutkovej podstaty trestného činu, o ktorom rozhodujú.

Nedostatočné naformulovanie skutku drogového deliktu v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku

Priblížením tejto trestnej veci by sme chceli poukázať na zaujímavosť v rámci problematiky drogovej kriminality, keď okresný súd (v tomto prípade Okresný súd Bánovce nad Bebravou) vydal odsudzujúci rozsudok, v ktorom bol skutok v podobe drogového dealovania vymedzený nasledovne...