JUDr. Pavol Gráčik prevzal obhajobu klienta v odvolacom konaní, ktorý bol prvostupňovým súdom (Okresný súd Topoľčany) odsúdený za obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona až na desať (10) rokov nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Skutkovo sa klientovi v tomto prípade kládlo za vinu, že pri výkone svojej práce si ponechával jemu zverené finančné prostriedky od zákazníkov za vykonávané montážne práce bez toho, aby ich vyúčtoval svojmu nadriadenému, čím mal po súčte jednotlivých takýchto prípadov spôsobiť svojmu zamestnávateľovi škodu veľkého rozsahu. V tomto prípade podoba skutkovej vety odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa rozsudku jasne definovala, že ide o pokračovací trestný čin (§ 122 ods. 10 TZ), teda, že sa jednalo o skutok kvalifikačne spáchaný v súhrne jednotlivých jeho čiastkových útokov (dielčich skutkov).

V našich odvolacích dôvodoch sme namietali, že pokiaľ súd rozhoduje o skutku zloženom z viacerých čiastkových útokov, teda právne kvalifikovanom ako pokračovací trestný čin, musí súd jednotlivé takéto čiastkové útoky v rozsudku jednoznačne vymedziť, nakoľko Trestný poriadok (§ 10 ods. 16) aj každý jednotlivý čiastkový útok považuje za skutok a teda o každom (takomto) skutku (čiastkovom útoku) sa musí meritórne rozhodnúť – či už odsúdením alebo oslobodením a práve takéto vymedzenie jednotlivých čiastkových útokov v skutkovej vete prvostupňového rozsudku absentovalo. O podanom odvolaní rozhodoval Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, pričom sa kompletne stotožnil s našimi odvolacími námietkami, a klient, ktorému bol v prvom stupni uložený 10 ročný trest odňatia slobody, odchádzal z verejného zasadnutia na odvolacom súde ako oslobodený.

S rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto veci sa v jeho anonymizovanej podobe môžete oboznámiť.