Priblížením tejto trestnej veci by sme chceli poukázať na zaujímavosť v rámci problematiky drogovej kriminality, keď okresný súd (v tomto prípade Okresný súd Bánovce nad Bebravou) vydal odsudzujúci rozsudok, v ktorom bol skutok v podobe drogového dealovania vymedzený nasledovne: „v presne nezistenom čase v mesiaci september 2019, v bližšie nezistenom osobnom motorovom vozidle čiernej farby dal obžalovaný doposiaľ presne nezistené množstvo psychotropnej látky pervitínu (metamfetamínu), X.X., nar. X.X.,...“ Proti rozsudku okresného súdu sme podali odvolanie, pričom sme sa v rámci odvolacích dôvodov sústredili aj na takéto zjavne nesprávne naformulovanie skutku, ktorý bol prvostupňovým súdom kvalifikovaný ako trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, keď takto naformulovaný skutok sme nepovažovali za dostatočný z hľadiska naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty predmetného trestného činu, keďže je absolútne nedostatočné, aby sa psychotropná látka v skutku vymedzila len v rámci „nezisteného množstva“ (problematika preukázania konkrétneho množstva a samozrejme s tým súvisiacej účinnosti omamnej a psychotropnej látky je zásadnou otázkou najmä ak sa drogová trestná činnosť dokazuje bez drogového záchytu, len na základe výsluchov svedkov).

V naznačenom smere ide konkrétne o to, že na to, aby sa jednalo o nedovolané nakladanie s psychotropnou látkou, musí v prvom rade ísť o psychotropnú látku v zmysle jej legislatívneho vymedzenia. O nakladanie s takouto látkou nepôjde vtedy, pokiaľ z pohľadu množstva ako aj účinnej látky, nie je daný dostatočný rozsah takejto látky, ktorý by relevantne zdôvodňoval, že sa jedná o takúto nedovolenú psychotropnú látku. Potom z pohľadu zásady in dubio pro reo je trestnoprávne neudržateľné, aby sa v skutkovej vete drogového deliktu hovorilo o nakladaní s psychotropnou látkou v „doposiaľ nezistenom množstve“, keďže takéto vymedzenie pripúšťa aj alternatívu, že toho množstva bolo tak málo, že sa ani nemohlo jednať o psychotropnú látku s účinkami, ktoré sú jej vlastné, teda pre ktoré je zaradená medzi nedovolené látky.

V daných súvislostiach si je v prvom rade potrebné uvedomiť, ako je legislatívne psychotropná látka vymedzená. Z pohľadu prameňa práva sa jedná o zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorý zakotvuje v § 2 ods. 2 definíciu psychotropných látok nasledovne: „Psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.“ pričom v § 3 ods. 1 tento zákon stanovuje, že „Omamné látky a psychotropné látky sa zaraďujú podľa ich účinkov na zdravie do troch skupín uvedených v prílohe č. 1, z ktorých sa vyraďujú alebo preraďujú do inej skupiny podľa rozhodnutia Medzinárodného úradu pre kontrolu omamných látok pri Organizácii Spojených národov (ďalej len "medzinárodný úrad"), na základe právne záväzných aktov Európskej únie alebo na základe odôvodneného podnetu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.“

Z uvedeného je teda zrejmé, že o takúto látku bude musieť ísť vždy vtedy, pokiaľ sa bude jednať o látku ovplyvňujúcu stav ľudskej psychiky. V tejto súvislosti je relevantný legálny pojem „jednorazová obvyklá dávka“, ktorý zákon v trestnoprávnej terminológii používa práve na vyjadrenie znaku v podobe danosti ovplyvnenia stavu ľudskej psychiky u takejto látky, pričom z logiky veci, pokiaľ sa bude jednať o látku, ktorú obžaloba označuje ako pervitín, ale táto v danom prípade nebola v množstve zodpovedajúcom (aspoň) takejto jednorazovej obvyklej dávke, nebude naplnená objektívna stránka drogového deliktu, teda neoprávnené nakladanie so psychotropnou látkou.

V takýchto výkladových intenciách je nastavená aj súdna prax, podľa ktorej spojenie hmotnostného kritéria (celková hmotnosť látky) a kritéria množstva účinnej látky je nutné aplikovať aj na psychotropnú látku metamfetamín s tým, že vychádzať je potrebné primárne z hmotnostného kritéria a skúmanie účinnej látky v nej má význam len pre zistenie, či skutočne ide o psychotropnú látku v zmysle § 130 ods. 5 Tr. zák., pretože ak by zaistená látka nedosahovala aspoň minimálne množstvo účinnej látky schopné ovplyvniť psychiku človeka, nešlo by o návykovú látku a nebol by naplnený príslušný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty. Z uvedeného vyplýva aj to, že prechovávanie metamfetamínu nie je trestné v prípadoch, ak neobsahuje zodpovedajúce množstvo účinnej látky, pretože nejde o návykovú látku v zmysle § 130 ods. 5 TZ.(Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 4To/44/2016 zo dňa 05.05.2016; obdobne konštatované vo vzťahu k rastline rodu Cannabis v Uznesení Krajského súdu Bratislava sp. zn.: 4To/11/2014 zo dňa 23.01.2014)

Niet sporu o tom, že rovnako, ako v prípade prechovávania omamnej a psychotropnej látky, sa musí postupovať aj v prípade iného nakladania s takouto látkou, teda v našom prípade dealovania, resp. umožnenia konzumácie druhej osobe, nakoľko tu je podstatou veci skutočnosť, či sa vôbec pri nakladaní s určitou látkou (teda nie je v tomto smere rozhodné, či ide o len prechovávanie alebo aj iné nakladanie s takouto látkou) jedná o psychotropnú látku, pretože len v prípade existencie tejto skutkovej okolnosti môže dôjsť k naplneniu obligatórneho znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty daného drogového trestného činu. V kontexte uvedeného zhrňujúco uvádzame, že pokiaľ sa v skutkovej vete explicitne hovorí o nezistenom množstve psychotropnej látky, tobôž za skutkových okolností, že sa malo jednať len o prenechanie danej látky na jednorazové požitie druhej osobe, nemôže byť pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo naplnený znak objektívnej stránky drogového deliktu podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko nie je zrejmé a de facto ani v skutkovej vete konštatované, že sa skutočne jednalo o psychotropnú látku, teda o látku s ohľadom na jej množstvo schopnú ovplyvniť psychiku človeka. S uvedenou našou argumentáciou sa odvolací súd (Krajský súd v Trenčíne), ktorý rozhodol o našom odvolaní, stotožnil, a Uznesením sp. zn.: 2To/47/2021 zrušil napádaný rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Predmetný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne prikladáme v anonymizovanej forme po úprave (s ponechaním výrokovej časti a relevantnej časti z odôvodnenia tohto rozhodnutia).